Kvapky
Stojím v daždi
akoby to bolo navždy
cítim vlhkosť kvapiek
akoby to robili napriek
stekajú mi po tvári
zeženú dávne chmáry.
Cítim ten dažďa chlad,
a kvapky na tvári ako ľad,
stekajú mi po tvári
ako dávny súperi
bez meča a bez zbraní,
nik nikoho nezraní.
Ako my všetci ženú sa vpred,
no vždy zastaví ich stred
ako neviditeľná stena
nepoznajúc slovo zmena,
ženú sa oni na koniec stále
a možno majú už na mále.
Spoznať kruhu tajomstvo,
to staroveké posolstvo
Nekonečnosti pravdivosť
ženie ich však vlastná zlosť!
......
(D_D_D, 8. 2. 2010 17:25)